Aktuálna stránka:  Prehľad

Informácie o pestovaní Silfia zrastenolistého v skratke

Stručný prehľad základných informácií o pestovaní Silfia zrastenolistého podľa odporúčaní Landesanstalt für Landeswirtschaft Jena v Turínsku, podložené skúsenosťami EPH z juhonemeckých agroklimatických podmienok. Zdrojom niektorých údajov sú aj iné odborné publikácie.

1. Botanika

Silfium zrastenolisté, ktoré patrí do čeľade astrovitých rastlín, rastie v prvom roku iba prízemnou listovou ružicou. Až v druhom roku vyrastá v apríli až máji kvitnúca štvorhranná byľ, dosahujúca až 3,60 metrov. V závislosti od lokality a veku, vytvára rastlina 3 až 10 vzpriamených, buď jednoduchých, alebo v hornej časti rozvetvených býľ. Byle sú osadené listami v tvare trojuholníka veľkosti do 30 cm. Horné listy sú na báze nálevkovite zrastené. Silfium zrastenolisté je trvácna plodina, ktorá vydrží na rovnakom stanovišti až 20 rokov. Kvitne od začiatku júla žiarivo žltými rúrkovitými kvetmi s priemerom 6 -­ 8 cm. Semená začínajú dozrievať v septembri. Plodom sú silno sploštené žltosivé nažky. Obdobie kvitnutia a dozrievania trvá relatívne dlhý čas. Silfium má mohutný koreňový systém, nevytvára žiadne poplazy ani podzemné rizómy. Mladé rastliny majú pomalý rast a tým nízku konkurencieschopnosť voči burinám. K ekologickým prednostiam Silfia zrastenolistého patrí vytváranie celoročnej pokrývky pôdy, zníženie pôdnej erózie a obohatenie druhovej rozmanitosti ekologických systémov. Okrem toho je navštevované mnohými druhmi hmyzu a pre včely prichádza do úvahy ako peľodajná a medonosná rastlina.

 

2. Klimatické nároky

Silfium zrastenolisté pochádza z miernych oblastí Severnej Ameriky a bolo v Európe skúšané ako krmivo. Dá sa úspešne pestovať aj v tunajších podmienkach. Nemá žiadne zvláštne nároky na podnebie a veľmi dobre sa mu darí aj vo vyšších polohách (za hraničnými polohami pre kukuricu).

 

3. Nároky na pôdu

Silfium zrastenolisté má relatívne nízke nároky na pôdu. Avšak najlepšie rastie v humóznych lokalitách s dobrou vodonosnosťou. Trvale zamokrené pôdy nie sú pre pestovanie vhodné.

 

4. Striedanie plodín

Silfium nekladie na prepdlodinu žiadne mimoriadne požiadavky. Predpokladom úspešného pestovania je skoré odburinenie pôdy v prvom roku vegetácie, odporúča sa jesenná orba. Predsejbová príprava pôdy závisí od predplodiny. Neodporúča sa vysievať silfium po repke olejnej, ktorá môže prerážať a nedá sa v poraste silfia regulovať. Ako následná plodina, sú vhodné obilniny, ktoré môžu zabrzdiť prípadný rast repky olejnej.

 

5. Príprava pôdy

Na jeseň a jar sa vykonáva základná a predsejbová príprava pôdy zabezpečujúca jej dobrú prekyprenosť a dostatočne vlhke osivové lôžko.

 

6. Sejba

Na zabezpečenie výnosu už v prvom roku vegetácie, keď silfium vytvára len prízemnú listovú ružicu, sa ako predplodina vysieva kukurica v nižšej hustote (45.000 -­ 50.000 zŕn na hektár). Semená silfia si vyžadujú stimuláciu klíčivosti. Neošetrené osivo nie je na sejbu vhodné, pretože klíčivosť dosahuje maximálne 15%. Na sejbu ošetreného osiva sa používa presná pneumatická sejačka s hĺbkou sejby 0,0 - 0,5 cm.

Termín sejby: v strede apríla až do konca mája, bezprostredne po výseve kukurice

Hustota sejby: 3,5 ­- 4,0 kg/ha.

 

7. Ochrana rastlín

Jediný v Nemecku povolený prípravok na chemickú ochranu rastlín kultúry silfia je momentálne Stomp Aqua. O dostupnosti tohto prípravku a iných prípravkov na ochranu rastlín povolených v poľnohospodárskej výrobe sa informujte na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

 

8. Burina

Mladé rastlinky silfia sa vyvýjajú relatívne pomaly, preto je nevyhnutné nasadiť ochranné prostriedky proti burine. Porast kukurice slúži na potlačenie rastu burín. Pri založení porastu vo vhodnom čase vytvára silfium od druhého roku vegetácie celistvé a bujné porasty s celoročným pokryvom pôdy a regulácia zaburenitosti nie je viac potrebná.

 

9. Choroby a škodcovia

Živočíšni škodcovia zatiaľ nemajú výrazný vplyv na výnosnosť. V roku založenia porastu je nevyhnutné použiť prostriedky proti slimákom. V nasledujúcich rokoch, už len podľa potreby vždy na jar. Pri väčších poľnohospodárskych plochách sa môže v nepriaznivých rokoch v zavislosti na predplodine vyskytnúť sclerotinia (Sclerotinia sclerotiorum - ­biela hniloba). Pri silnejšom napadnutí sa musí uskutočniť predčasný zber, aby sa zabránilo vzniku trvalých ohnísk nákazy. Skúsenosti ukazujú, že sa porasty dobre zregenerujú už v nasledujúcom roku.

 

10. Výživa a hnojenie rastlín

Silfium potrebuje na vytvorenie 100 kg sušiny približne 1 kg dusíka. V závislosti od očakavaného výnosu predstavuje dávka dusíka na začiatku vegetačného roku 140 až 200 kg/ha. K prihnojovaniu fosforom, draslíkom, horčíkom a vápnikom má dôjsť až v závislosti od spotreby živín. Pri výnose 15 ton sušiny na hektár treba rátať so spotrebou živín v rozpätí: 25­-30 kg P, 150­-200 kg K, 50­-70 kg Mg, 200­-250 kg Ca na hektár. Dusík sa aplikuje formou minerálneho hnojiva. Na hnojenie močovkou a organickými odpadmi z kvasných procesov reaguje silfium dobre. S hnojením treba začať relatívne zavčasu, aby sa zabránilo poškodeniu mladých vzídených rastliniek.

 

11. Zber a pozberová úprava

Zber sa robí pri obsahu sušiny do 30% a celú nadzemnú časť rastliny možno zberať zberacou rezačkou na priamy zber s bočnou kosou. Takto pozberaná hmota sa dá vynikajúco silážovať a má dobrú utlačiteľnosť aj pri nízkom obsahu sušiny. Najvyšší zisk metánu dosiahne silfium (cca 300l/kg organickej suchej hmoty) na konci hlavného kvitnutia koncom augusta a začiatkom septembra.

 

12. Výnos

Výnos predstavuje cca 14 ­- 22 t/ha od druhého roku vegetácie a je minimálne na úrovni výnosu silážnej kukurice v danej lokalite.

 

13. Využitie

Siláž zo Silfia zrastenolistého je vhodným krmivom a taktiež vhodným substrátom pri kofermentácii v bioplynových zariadeniach.